Vojáci štěstěny v Rhodesii: Kterak americký magazín zasáhl do války v Africe

Nie všetci vojnoví novinári behajú len s foťákom. Partia Američanov kvôli dobrému článku zbalila kopec zbraní a vybrali sa na safari do Afriky.

Slnečné pozdravy z Rodézie

Americký dobrovoľník, za zmienku stoja Jungle boots, ktoré si zrejme doniesol z Vietnamu, rovnako ako nosný systém. Ozbrojený je štandardnou puškou FN FAL.

Podplukovník US Army Robert K. Brown vystúpil z lietadla na runwayi letiska v Salisbury Town, hlavného mesta Rodézie. Zhlboka sa nadýchol horúceho rodézskeho vzduchu a nasadil si slnečné okuliare. Písal sa rok 1980. Rodézia bola bývalá britská kolónia v južnej Afrike, ktorá jednostranne vyhlásila nezávislosť. Oficiálne nebola uznaná medzinárodným spoločenstvom, ktoré rodézsku vládu považovalo za ilegálny menšinový rasistický režim a uvalilo na ňu ekonomické sankcie.

Okrem toho tu už 15 rokov zúrila občianska vojna. Bojovali v nej biela vláda podporovaná potomkami kolonistov proti čiernym nacionalistom podporovaných Sovietskym zväzom a Čínou. Celá tá vojna bola zapeklitá vec. Jedni ju videli ako boj bielych proti čiernym, druhí ako boj slobody proti komunizmu. V 1980tom už bolo jasné, že sa menšinová vláda neudrží a budú všeobecné voľby.

Plagát lákajúci dobrovoľníkov do Rhodesian Army

Brown sem však nepriletel špekulovať o politike. Prišiel sem za biznisom. Ak bol boj váš biznis, tak nikdy nebol biznis výnosnejší ako v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v postkoloniálnej Afrike. Podplukovník napriek tomu, že najskôr slúžil v kontrašpionážnom zbore US Army neskôr ako člen Zelených baretov vo Vietname, sem neprišiel ako žoldnier. Dokonca v tej dobe stále aktívny dôstojník US Army, priletel oficiálne na dovolenku, neoficiálne ako novinár.

Jack Wilkie, bývalý šerif z Kalifornie, kapitán rodézskej Guard Force (domobrana) kontroluje svojich mužov. Nebojové jednotky boli koncom vojny vyzbrojené puškami G3.

Vyhladovaná armáda

Rodézska armáda v tomto období trpela nedostatok potravín, zbraní, streliva, personálu, proste všetkého. Jediné, čoho bol dostatok boli teroristi (partizáni, bojovníci za slobodu – vyberte si vhodné označenie). Nedostatok zásob dokázali Rodézania kompenzovať využívaním proviantu ukoristeného teroristom bohato zásobených svojimi komunistickými spojencami.

Teroristi boli vyzbrojení zmesou výstroje z druhej svetovej vojny a komunistického bloku

Ďalší veterán z Vietnamu, tento slúži ako súkromná ochranka farmy. Drží kamuflovaný samopal UZI, na opasku má ešte Colt 1911.

Väčším problémom bolo, že rodézska armáda trpela aj nedostatkom ľudí. Rodézania si veľmi rýchlo spočítali, že USA majú po vojne vo Vietname prebytok veteránov. Nie všetci z nich si liečili svoje vojnové traumy naháňaním sa v lese s národnou gardou ako John Rambo, niektorí z nich túžili bojovať proti komunizmu aj po skončení vietnamského dobrodružstva.

Soldier of Fortune prichádza scénu

Ale ako osloviť veteránov a dostať ich do Afriky? Nie je to ako predaj auta, proste si nedáte inzerát do novín, že hľadáte pár ľudí, ktorí budú vo vašom mene strieľať teroristov. Alebo áno?

Titulná strana prvého čísla Soldier of Fortune

V roku 1975 si to ako výnimočnú obchodnú príležitosť vysvetľuje podplukovník Brown a zakladá svoj magazín Soldier of Fortune (ďalej len SOF), v preklade to znamená „vojak Šťasteny.“ Tento výraz sa používa ako eufemizmus pre žoldniera. Financie na rozbehnutie časopisu získal predajom „zahraničných pracovných príležitostí,“ t.j. Američanom predával návod ako sa nechať naverbovať do armády ománskeho sultána.

SOF bol prvý časopis svojho druhu. Venoval sa aj zbraniam, vojenskej technike a taktike, ale jeho primárne zameranie boli reportáže z horúcich zón celého sveta. Reportáže primárne slúžili na vzbudenie záujmu u dobrodruhov. Ďalším podstatným obsahom bola aj platená inzercia ponúkajúca pracovné príležitosti v tejto oblasti.

Guľometčík pózuje na základni

Plagát Rhodesian army uverejňovaný v magazíne Soldier of Fortune

Prvé čísla SOF sa takmer výlučne venovali rodézskej vojne, v každom čísle bolo niekoľko propagačných plagátov, akčných reportáží a „nezaujatých“ interview s otázkami typu: „Čo všetko by mal spĺňať uchádzač o službu v Rodézkych ozbrojených silách? Ako by mal postupovať, keď sa chce nechať naverbovať? Aký plat môže očakávať?“ Brownov biznis sa ukážkovo rozbehol. Zo začiatku boli jeho jedinými zadávateľmi inzercie Rodézania, ale ako rástla čítanosť, pridávali sa ďalší.

Hliadka v obrnenom transportéri MAP75.

Vládna podpora?

Podľa amerických zákonov síce bolo nelegálne nabádať na území Štátov občanov USA, aby sa zúčastnili nejakého konfliktu v mene iného štátu. Niekoľko liberálov sa snažilo na SOF podať žalobu a dosiahnuť jeho zrušenie, ale argumentácia podplukovníka bola nepriestrelná. SOF nikoho neverbuje, poskytuje len priestor, kde sa môžu navzájom žoldnieri a zamestnávatelia skontaktovať. Vzhľadom na neúspechy žalôb a skutočnosť, že SOF existuje dodnes (od apríla 2016 vychádza už iba online) sa rozšírila konšpiračná teória, že magazín vychádza za tichej podpory CIA.

Kolóna Rhodesian Armoured Corps sa chystá vyraziť na hliadku. Obrnené juhoafrické vozidlá Eland sú vyzbrojené 90 mm kanónom. V africkom buši sa vyrovnajú tankom.

USA síce v súlade s postojom OSN Rodéziu neuznávali a podporovali proti nej sankcie (aj keď napr. pri chróme a nikli urobili výnimku a ďalej ich veselo od Rodézanov kupovali kvôli ich strategickej dôležitosti), na strane druhej rodézska vojna bola ďalšia príležitosť ako pustiť žilou Sovietskemu zväzu a brániť jeho plánu na šírenie komunizmu.

Major Darrell Winkler

Titulka magazínu Soldier of Fortune venovaná majorovi Winklerovi

Toto bola šiesta Brownova návšteva Rodézie. Z predchádzajúcich piatich výletov bol sklamaný, pretože napriek snahe sa mu nepodarilo zapojiť do žiadnej prestrelky a sprostredkovať čitateľovi konflikt z prvej ruky. Aspoň rozhodil siete a zoznámil sa s ďalším Američanom, majorom Darrellom Winklerom. Winkler už druhý rok slúžil v Rodézskej armáde ako veliteľ Rhodesian Armoured Corps (Rodézske obrnené jednotky), ktorých kvôli ich čiernym kombinézam prezývali Black Devils (Čierni Diabli).

Major Winkler za guľometmi a Robert Brown v maskáčovej uniforme v strede dole.

Major Darrell Winkler (v čiernej kombinéze vpravo) počas streleckého výcviku svojej jednotky. Sú vyzbrojení útočnou puškou FN FAL a samopalom UZI.

Major sa do Rodézskej armády dostal viac menej náhodou. Po dvoch rokoch vo Vietname si doma užíval mieru, keď ho na jednom večierku v Štátoch oslovil rodézsky dôstojník „na dovolenke.“ Navrhol mu bezplatný výlet do Afriky. Na druhý deň, v podstate len zo zvedavosti, Winkler zavolal na londýnske číslo, ktoré dostal. Slovo dalo slovo a o pár dní letel na návštevu Salisbury Town. Rodézania hľadali niekoho s bojovými skúsenosťami z obrnených jednotiek, aby velil ich Armoured Corps. Dostal 30 dní na rozmyslenie a po mesiaci sa vrátil do Rodézie aj s manželkou.

Zahraniční dobrovolníci v službách Rodézie

Major Winkler bol v Rodézskej armáde známy tým, že nikdy neodmietol pomocnú ruku, ktorá dokázala držať zbraň. Do svojej jednotky bral aj ľudí, ktorých inde nechceli. To bol prípad aj Angličana Jerryho O’Briena. Bol päť a pol roka vo Francúzskej cudzineckej légii, počas ktorých sa nedostal do žiadnej ostrej akcie. Keďže po nej túžil, tak sa zbalil a pricestoval do Rodézie. Tu ho však kvôli veku (31 rokov) odmietli. Nakoniec sa mu podarilo presvedčiť Winklera aby ho vzal k jeho diablom.

Zľava doprava stojaci traja RAR vojaci, Robert K. Brown opierajúci sa o bývalého legionára Jerryho O’Briena. Bokom stojí Craig Nunn s brokovnicou. Kľačiaci v spodnom rade RAR vojak, Michael Rebel Perce so svojím FN MAG, major Darrell Winkler a na kraji belgický veterán Yves DeBray.

Podobný prípad bol aj Michael „Rebel“ Pierce. Pôsobil ako hudobník a producent v USA, keď sa rozhodol pre dobrodružstvo a snažil sa vstúpiť do US Army. Tam neprešiel lekárskou prehliadkou kvôli slabému zraku. Tak predal všetok svoj majetok a sadol na lietadlo do Rodézie. Samozrejme Rodézania neboli až takí zúfalí, aby vzali do armády poloslepého muzikanta. Nakoniec sa dopočul o Winklerovi a skúsil šťastie u neho.

„Vaše ľavé oko stojí síce za hovno, ale na zamierenie potrebujete len to pravé.“

Winklerov príbeh, jeho Čierni Diabli a otvorenosť k cudzincom bol materiál presne pre SOF. Vyšla v ňom niekoľkostranová reportáž, major sa dostal na titulku.

Rhodesian Light Infantry sa pripravuje na zásah proti teroristom. Táto jednotka drží rekord v počte bojových zoskov. Do akcie skákali aj 3x denne. Parašutista druhý zľava nasadzujúci si helmu je očividne zahraničný dobrovoľník, má britský parašutistický Denison Smock a nohavice stiahnuté na topánkach v zmysle britskej vojenskej módy.

Civilisti zahanbia armádu

Od šiestej návštevy si však Brown toho sľuboval viac. Rodézia bola na prahu volieb. Predpokladalo sa, že voľby neprebehnú pokojne, ale zároveň sa verilo, že môžu znamenať koniec vojny. Toto bola zrejme posledná podplukovníkova možnosť získať jeho vytúženú reportáž priamo z akcie. Okrem Browna na tomto výlete SOF zastupovali aj umelecký riaditeľ časopisu Craig Nunn a dvaja spolupracujúci redaktori N.E. MacDougald a Joe Treggar, všetko chlapi so skúsenosťami z Vietnamu, ktorí už nejakú prestrelku zažili.

Zľava do prava Jerry O´Brien, Reb Pierce, Joe Tragger, Darryl Winkler, Robert. K. Brown a Craig Nunn

Hneď po prílete sa spojili s Winkerom, bolo jasné, že štyroch novinárov, ktorí chcú hliadkovať s ním určite s nadšením prijme. Po privítaní zamierili do výstrojného skladu. Tu sa ukázalo, že všetky armády sú rovnaké. Stačilo pár fliaš Johnny Walkera a tričiek SOF magazínu a novinári zrazu mali rodézske maskáčové uniformy.

Obrnené vozidlo Ferret patriace Rhodesian Armoured Corps.

Keď ich major chcel zobrať do zbrojnice, aby ich ozbrojil tradičnými zbraňami rodézskej armády – puškami FN Fal a guľometmi FN MAG oboje v kalibri 7.62×51mm NATO, Brown otvoril batožinu a pochválil sa vlastným arzenálom. Bol totiž blízkym priateľom istého Billa Rugera, zhodou okolností riaditeľa rovnomennej zbrojovky, tak dostal za špeciálnu cenu horúcu novinku, pušky Ruger Mini-14 v kalibri 5,56 mm. Pušky boli v chrómovom prevedení, čo sa veľmi do afrického buša nehodí, ale rozhodne vzbudzovali záujem. Okrem nich mali novinári k dispozícií aj brokovnice a každý mal na sebe zavesené puzdro s štyridsaťpäťkou M1911A a bojovým nožom.

Oddychujúci guľometčík

Toto všetko sa podarilo Brownovi prepašovať z Ameriky napriek prísnemu embargu na zbrane (Svoje pašerácke schopnosti použije podplukovník aj v prospech USA, v osemdesiatych rokoch sa mu podarí prepašovať z Afganistanu pušku AK 74 a 5000 kusov munície kalibru 5,45x39 mm, prvé vzorky tejto novej sovietskej zbrane, ktoré sa dostanú Američanom do rúk). Výstroj SOF tímu vzbudzuje u ich kolegov od armády závisť.

RAR guľometčík počas prestrelky.

Sankcie a zlá ekonomická situácia Rodézie sa totižto prejavuje aj tu. Armáda nedostáva žiadne nové hračky a množstvo menej dôležitých vecí ako sú napríklad sumky a nosné systémy sú podradnej kvality, ktoré sa doslova rozpadávajú počas používania. Na výpravách do buša jedia vojaci anglické konzervy z druhej svetovej vojny.

Kontakt! Kontakt!

Rhodesian African Rifles stopujú nepriateľov. Znova klasická kombinácia FN FAL a FN MAG.

Novinári sa dozvedajú novinku, Winkler už nie je veliteľom Diablov, ale prevelili ho k RAR (Rhodesian African Rifles), černošskému pluku s bielymi dôstojníkmi. Na pláne SOF tímu to však nič nemení. Na druhý deň nasadnú novinári spolu s Winklerom a jeho vojakmi do známej rodézskej sedem-päťky (MAP75 - 7,5 tonový nákladiak Mercedes upravený v miestnych podmienkach, aby poskytoval ochranu pred pechotnými zbraňami a protitankovými mínami – desiatky rokov pred americkým MRAP programom) a vyrážajú na hliadku. Prechádzajú viacerými osadami, miestna polícia im oznamuje, že nehrozí žiadny kontakt s teroristami, v poslednej dobe nebola zaznamenaná žiadna aktivita.

Veliteľské vozidlo majora Winklera ozbrojené .50 guľometom kryje zvyšok jednotky počas prieskumu.

Rebel však oznamuje SOF tímu, že major Winkler na viac ako 70% svojich hliadok zaznamená nejaký kontakt s teroristami. Cíti v kostiach, že dnešok nebude výnimka. A presne tak sa stane. V ďalšej osade je vidno dedinčanom v očiach strach. Len pred chvíľou ich opustila tlupa teroristov. Winkler rozdeľuje svojich 14 chlapov na tri skupiny. Dve menšie posiela oblúkom sprava a zľava k predpokladaným teroristom a sám so svojou skupinou postupuje rovno.

V jednej krajnej skupine je Rebel so svojím guľometom. Zrazu mu našepká jeho inštinkt a v kroví za menšou riečkou niečo zbadá. Nezaváha a pošle tým smerom krátku dávku. Všetci spolubojovníci na chvíľku zaváhajú. Je to ono? Kontakt? Alebo sa len Rebel pomýlil a v kríku zmasakroval nejaké divoké zviera? V tom momente z krovia priletia dva puškové granáty a vypukne peklo. V krátkych dávkach sa rozšteká guľomet, do toho začne dunieť brokovnica Craiga Nunna a z krovia práskajú AKčka.

Prestrelka v buši, vojak najbližšie k fotografovi má namiesto guľometu FN MAG starý Bren prekomorovaný na 7,62x51 NATO

Brown je v druhej skupine a chce sa k prestrelke dostať čo najskôr. Najskôr sa chcel rozbehnúť krížom cez kukuričné pole, ale nakoniec zvolí pomalší postup. Predsa nechce vbehnúť priamo do stredu stretu a schytať pár guliek od spojencov. Opatrne vykukne z vysokej kukurice a zapojí sa do prestrelky. Rýchlo musí zmeniť pozíciu, pretože kukurica neposkytuje žiadny poriadny kryt. Postupne sa pridávajú ostatní. Olovo lieta z jednej strany na druhú.

Najviac je počuť Rebov guľomet. Strieľa sa na krátke vzdialenosti. „Ako som pálil, jedna moja strela so stopovkou sa odrazila naspäť. Vyzeralo to, že letí priamo na mňa. Poznám fyziku a viem, že ma nemohla naozaj trafiť, ale na pár momentov som ostal úplne zhypnotizovaný. Obzrel som sa dozadu, tam stál Bob Brown, v pravej ruke držal pušku a strieľal ako o život, v ľavej foťák a zároveň sa celú akciu snažil zaznamenať.“

Vojaci Rhodesian African Rifles počas patroly v buši

O pár momentov neskôr sa Rebovi zasekne zbraň. Guľomet, ktorý diktoval celé tempo prestrelky stíchne. Rebel zalomcuje záverom, ale nič. Nie je čas závadu odstraňovať, tak MAG odhodí a chce vytiahnuť záložnú zbraň. Siahne však do prázdna. Plátenné puzdro so zbraňou mu počas behu roztrhlo a odpadlo mu z opaska. Zakľaje a neostane mu nič iné ako zaľahnúť a neozbrojený počkať do konca akcie. Ten sa však pomaly blíži. Paľba z buša slabne. Teroristi začínajú ustupovať. Ústup sa mení na útek. Utekajúcich teroristov zajme druhá skupina vládnych vojakov.

T-55 Rhodesian Armoured Corps. 10 tankov cestovalo loďou z Poľska ako pomoc Angole. Juhoafrické úrady ich však zadržali. Dva si nechali na testovanie a zvyšok darovali Rodézii. AKčka boli súčasťou dodávky.

Vojnové kamarádstvá

Keď zbrane stíchnu, Bob Brown pristúpi k Rebelovi. Ospravedlňuje sa mu, keby vedel, že je rodézska armáda na tom s výstrojou až tak zle, tak z Ameriky dovezie oveľa viac výbavy, aby sa predišlo takýmto zlyhaniam v budúcnosti. Požičia mu svoj Colt .45 a nechá ho vystreliť pár rán. Pierce zatiaľ strieľal len z pištole STAR, čo je 9 mm kópia Coltu. Napriek tomu sa mu podarilo na 10 metrov umiestniť dve rany na takmer totožné miesto. „Strieľajú tak skvelo všetky štyridsaťpäťky?“ Neuvedomil si, že Brownova osobná zbraň je do detailov vyladená a podobnú len ťažko nájde. Cestou späť sa začínajúce priateľstvo medzi nimi dvoma prehlbuje, Brown sa ponúkne, že odnesie Rebov 12 kilový FN MAG. Tento pocit spolupatričnosti medzi bojovníkmi je často to, čo okrem túžby do dobrodružstve, vedie mnoho chlapov do služby v armáde.

Další vzácny záber na T-55 Rhodesian Armoured Corps

Trpký koniec

Po návrate na základňu SOFáci pozvú svojich spolubojovníkov na party, dopijú všetky zásoby importovaného alkoholu. Je to klasický vojenský večierok. Každý sa chváli svojimi zážitkami, rozpráva sa o zbraniach a veľa sa smeje. Ďalší deň však po dobrej nálade neostane ani stopa. Robert Mugabe vyhráva voľby. Armádne elity síce majú pre tento prípad plán na vojenský puč, ale k jeho realizácii nikdy neprišiel rozkaz. Usúdili, že Rodézia nemá zdroje bojovať ďalej proti celému svetu, ktorý podporuje teroristov.

Obrnený transportér MAP75, známy ako sedem-päťka

Z Rodézie sa stáva Zimbabwe a začína éra jej „skutočnej“ nezávislosti konečne podporená aj medzinárodným spoločenstvom. Čoskoro vyjde najavo, že všetci členovia redakcie SOF aj vysoký predstavitelia armády sa dostali na Mugabovu čiernu listinu a na ich hlavy bola neoficiálne vyhlásená odmena. SOF urýchlene opúšťa krajinu a o pár mesiacov sú nasledovaní väčšinou bielej populácie Rodézie.

Strelec z gulometu FN MAG

Táto prestrelka nebola z hľadiska Rodézskej občianskej vojny významná, išlo o malú prestrelku v buši, ktorých sa denne odohrali desiatky, nijako neovplyvnila chod dejín, neprišlo v nej k žiadnym smrteľným stratám, zaujímavá je hlavne tým, že boli do nej vo veľkej miere zapojení cudzí dobrovoľníci (väčšinou sa bránia označeniu žoldnieri, pretože všetci legálne narukovali do pravidelnej rodézskej armády za rovnakých platových podmienok ako Rodézania), a že sa jej v roli bojovníkov aktívne zúčastňovali novinári.