Lynyrd Skynyrd v Plzni

Spojenie osláv  oslobodenia mesta s koncertom bol rovnako chytrý ťah, reálne nie je šanca, aby sa velikáni rockovej muziky, ktorí neokupujú tuzemské komerčné stanice (Sweet home Alabama nerátam, desať z desiatich bežných okoloidúcich z našich končín netuší, kto to vlastne hrá), vypredali veľkú plochu, akou bezpochyby areál plochej dráhy v Plzni je.

Našťastie marketing zafungoval a davy zaplnili plochu v miere prevyšujúcej obvyklú klubovú poloprázdnotu obligátnych pamätníkov. Na druhú stranu, bol som svedkom niekoľkých dialógov, kedy sa rôzni ľudia zasvätene bavili o tom, že čo to vlastne bude zač a či vôbec poznajú aspoň jednu skladbu mimo už spomínaného hitu.

Predskokani, česká južanská trvalka Žlutý Pes, vtrhli na pódium s vervou a odhodlaním dostať dav do varu.  Produkcia na pomedzí jednoduchšieho južanského boogie a typického českého bigbítu sa vyliavala na divákov v skladbách ako Modrá (je dobrá), Žlutý Pes, Zůstaň klidná, Sametová alebo hoci Indiánská dýmka míru. Sem-tam zaznelo blues, inokedy cover (vynikajúco zahraná Boogie no more od Molly Hatchet alebo (I can't get no) satisfaction od Rolling Stones). Frontman, ktorého nebudem menovať, bol výrečnejší ako baby na trhu a sem-tam sa mu podarilo pôsobiť aj prirodzene, napríklad komentár k tomu, že Free bird jednoducho nezahrajú, bol fajn.

Na pódium sa následne vyrojili bedňáci, ktorí po vzore húfu kobyliek spásli prebytočné nástrojové vybavenie a nastavili aparatúru hlavnej hviezde večera. Popri tom na obrazovkách premietali "spontánne" reklamy na koncert Lynyrd Skynyrd, kde ma vyslovene bavila scénka z nákupom platne v v brnenskom obchode. O päť minút deväť sa ozval Thrunderstruck od AC/DC, pódium vytvorilo svetelný videoklip bez muzikantov a následne to začalo.

Lynyrd Skynyrd je monštruózna koncertná kapela. Každý, kto bol presvedčený, že pôjde o profesionálne odvedenú nudu akéhosi "cover" bandu bez väzieb na pôvodnú zostavu, bol po pár sekundách vyvedený z omylu. Iste autenticitu kapely zaisťuje už iba Gary Rossington, ale kto aspoň trošku sleduje vývoj kapely, vie, že je činná a bez ohľadu na vysokú úmrtnosť stále produkuje nové a v podstate aj neopakujúce sa albumy.  Navyše, pokiaľ to viem posúdiť, kapela v Plzni hrala najlepšie za posledné roky. Mám pocit, že hráči majú čoraz viac energie, behali po pódiu ako banda nadržaných misionárov v rozvojovej zemi, z pódia sa ozývalo samé "God bless" toto, "God bless" tamto, "Czech" a "America" a podobné kľúčové slová, ktoré spevák Johnny Van Zant trúsil ako keď sa bábätká učia používať príbor. Mávanie s českou vlajkou ani nerátam.

Nanešťastie, nevýhodou zriedkavého pobytu v Európe je to, že Lynyrdi zásadne hrajú len veci z prvých piatich štúdiových albumov a nič novšie sa neozvalo ani tentoraz. Ba čo viac (respektíve menej), vynechali aj Gimme back my bullets. Keby sa dokázali odpútať od prehrávania "oldies best of" a prihodili do hodiny a pol aj s prídavkom aspoň zo dve skladby z Last of the dyin' breed, prípadne z God & Guns (ako neurčito sľuboval Van Zant v rozhovore pre Rock & Pop, myslím), bolo by to dokonalé!

Ale poďme konečne k tomu hlavnému, ku koncertu. Úvodné skladby Workin' for MCA a I ain't the one vyznievali všakovako, len nie ako rutina. Lynyrdi majú energie na rozdávanie, pódium bolo neustále v pohybe, všetci členovia s výnimkou bubeníka a klávesáka behali hore-dolu ako stádo nadržaných jeleňov. Pódiovú šou doplňali gestikuláciou, malými scénkami počas hrania, mávaním na divákov a popri tom, akoby mimochodom, hrali o dušu. Zostava sa evidentne vymanila z nedávnych úmrtí a pôsobila kompaktne. Vizuálne  ma bavil basák Colt, ktorý striedal prapodivné lovecké pokrývky hlavy a úspešne sa vžíval do nebohého Wilkesona.

No a Ricky Medlocke strúha grimasy, ktoré jednoducho treba vidieť. V Call me the breeze sa zahral na Hendrixa a okusoval struny, pričom stihol aj odspievať niektoré slohy. Osobne mám rád prejav bubeníka Cartelloneho, je to drevorubač, ako sa patrí. Jedna klasika striedala druhú, What's your name a That smell nechýbajú azda na žiadnom ich vystúpení. Spolu so  Saturday night special z Nuthin' fancy boli jedinými odbočkami z dominancie prvých dvoch albumov. To už sa na pódiu zjavili aj obe vokalistky, ktoré vydarene doplňali mohutný sound kapely. Po Needle and the spoon ma Lynyrdi potešili asi najviac. Zahrali baladu I need you, ktorú veru často nehrávajú a osobne ju milujem. Van Zant ju venoval všetkým zástupkyňám nežného pohlavia v publiku. Nič jej na kráse neubralo ani to, že si v jednom refréne Van Zant s Matejkom poplietli text, čomu sa schuti zasmiali. Koncert vrcholil nástupom ultimátnych songov v čele so Simple man. Nádherná atmosféra podporovaná svetelnou šou (ktorá bola skvelá počas celého koncertu) spravila zo skladby niečo nadpozemské. Akustická srandička Mississppi kid z debutu ma tiež potešila, muzikanti ju hrali tak autenticky, až som mal pocit, že som kdesi na bavlnenej plantáži. To sa už blížilo finále, Tuesday's gone ukázala všetkým, ako sa tvoria balady, v Gimme three steps sa zasa na pódiu namiesto vokalistiek usadil perkusionista. Počuť ho nebolo, ale užíval si to.  Gitarové intro predznamenalo najväčší hit kapely. Sweet home Alabama stála za to. Publikum zvládlo aj obligátne spievanie refrénu. Skynyrdi hrajú zásadne jeden prídavok, bez výnimky je to južasnká hymna Free bird. Perfektne ju uviedol klavírnym introm Peter Keys. Sólová zbesilá jazda bola v jednom momente doplnená o vesmírnu svetelnú šou, bolo to niečo neuveriteľné. A tie unisona!

Publikum bolo logicky medzinárodné, zaznievala slovenčina, poľština, nemčina, angličtina (a čeština, to je snáď jasné) a evidentne v laufe. Atmosféra koncertu pod holým nebom sa vydarila, kým pri predkapele ešte mrholilo, headliner mal nebo suché, akoby sa aj tam hore nemo prizerali geniálnemu koncertnému predstaveniu, ktorému nechýbalo nič! Naopak, malo na rozdávanie! Až okato bolo vidieť, aký priepastný je rozdiel medzi našimi "hviezdami" a velikánmi z USA: Tá šou je neporovnateľná! Kým naše "kapacity" často pôsobia naduto a arogantne, Lynyrdi sa prirodzene bavia a vyžarujú pohodu, akú by im nejeden budhistický mních závidel.  Kiežby sem Lynyrd Skynyrd zavítali častejšie. Kto bol v Plzni, rozhodne neľutoval! 

Zostava:
Johnny Van Zant: vocal
Gary Rossington: guitar
Rickey Medlocke: guitar, vocals
Michael Cartellone: drums
Mark Matejka: guitar
Johnny Colt: bass
Peter Keys: keyboards
Dale Krantz Rossington - Background vocals 
Carol Chase - Background vocals
Steve Traum - Harmonica
neohlásený perkusionista

Playlist:
Working for MCA (Second helping, 1974)
I ain't the one (Pronounced Len-nérd Skin-nérd, 1973)
Call me the breeze (Second helping, 1974)
What’s your name (Street survivvors, 1977)
That smell (Street survivvors, 1977)
Saturday night special (Nuthin' fancy, 1975)
Needle and the spoon (Second helping, 1974)
I need you (Second helping, 1974)
Simple man (Pronounced Len-nérd Skin-nérd, 1973)
Mississippi kid (Pronounced Len-nérd Skin-nérd, 1973)
Tuesday's gone (Pronounced Len-nérd Skin-nérd, 1973)
Gimme three steps (Pronounced Len-nérd Skin-nérd, 1973)
Sweet home Alabama(Second helping, 1974)

Encore: Free bird (Pronounced Len-nérd Skin-nérd, 1973)

• Lynyrd Skynyrd + Žlutý Pes
• 1. 5. 2015, Plzeň, Areál ploché dráhy
• Foto (c) Tomáš Moudrý